NovaLingua - форум любителей лингвистики

Личные блоги => _Swetlana => _Swetlana: Lingua Latīna => Тема начата: _Swetlana от 10 июня 2022, 16:23

Название: Colloquium 10
Отправлено: _Swetlana от 10 июня 2022, 16:23
Коллоквиум взят hīc (https://www.youtube.com/playlist?list=PLU1WuLg45SiyrXahjvFahDuA060P487pV)


Аудио Colloquium 10 - L. Amadeus Ranierius (https://drive.google.com/file/d/1De4UDhj0N2FsEKySilC0ubPC4RhAQARc/view?usp=sharing)

(https://i.ibb.co/9rTsyLh/Col10-1.png)

pīpiō, pīpit, pīpiunt, pīpīre - пищать; хныкать

COLLOQUIUM DECIMUM
Persōnae: Iūlia, Syra


Iūlia et Syra in hortō ambulant cum Margarītā, cane Iūliae parvā et crassā. Sōl lūcet in caelō sine nūbibus. Iūlia laeta canit. Canis eam canere audit et caudam movet.
Ecce avis ante canem volat. Canis avem ante sē volāre videt et currit, sed avis iam procul ā cane est.
Canis, quae avem capere vult neque potest, īrāta lātrat
: "Baubau!"
Iūlia canem suam vocat: "Margarīta! Venī!"
Canis cōnsistit et ad Iūliam, dominam suam, currit.
Syra: "Necesse nōn est canem vocāre, neque enim canis avēs capere potest."
Iūlia: "Sed avēs canem timent."
Canis iam fessa iacet ad pedēs Iūliae. Syra canem crassam in herbā iacēre videt eamque spīrāre audit.
Syra: "Canem tuam crassam nūlla avis timet."
Iūlia: "Margarīta nōn est crassa!"
Canis aspicit Iūliam et caudam movet.
Iūlia: "Sed cūr nōn canunt avēs? Quid timent?"
Syra: "Nōn canem fessam, sed avem feram timent."
Iūlia: "Quam avem feram?"
Syra magnam avem quae suprā hortum volat digitō mōnstrat: "Ecce avis fera quae ā parvīs avibus timētur."
Iūlia caelum aspicit et magnam avem suprā sē volāre videt. Avis magnīs ālīs sustinētur, neque Iūlia ālās movērī videt.
Iūlia: "Quae est ilia avis?"
Syra: "Est aquila, quae cibum quaerit."
Iūlia: "In caelō cibum reperīre nōn potest."
Syra: "Nōn in caelō, sed in terrā cibum quaerit. Aquila enim bōnos oculōs habet et parva animālia procul vidēre potest. Aquila est avis fera, quae aliās avēs capit et ēst."
Iūlia: "Avis improba est aquila!"
Syra: "Magna aquila etiam parvam puellam capere potest et ad nīdum suum portāre."
Iūlia: "Quid? Mēne aquila portāre potest?"
Syra Iūliam aspicit: puella tam crassa est quam canis sua. Syra rīdet neque respondet. Iūlia eam rīdere nōn videt, nam caelum aspicit neque iam aquilam videt.
Iūlia: "Iam abest aquila."
Syra: "Est apud nīdum suum."
Iūlia: "Ubi est nīdus aquilae?"
Syra: "Procul in monte est, quō nēmō potest ascendere. Puerī nīdum aquilae reperīre nōn possunt."
Iūlia: "Sed aliōs nīdōs reperīre possunt. Ecce puerī quī nīdos quaerunt in arboribus."
Iūia Mārcum et Quīntum in umbrā inter arborēs errāre et nīdōs quaerere videt.

Iūlia et Syra in sōle sunt.
Syra: "Venī in umbram, Iūlia!"
Iūlia canem, quae ad pedĕs eius iacet, pede pulsat: "Age, curre, Margarīta crassa!"
Syra canem aspicit, et rīdet. Etiam Iūlia rīdet.
Margarīta ante Iūliam currit ad parvam arborem. Canis caudam movet et lātrat: "Baubau!"
Ecce avis perterrita ex arbore volat. Iūlia et Syra cōnsistunt ante arborem, unde parvae vōcēs audiuntur: "Pīpīpī, pīpīpī!"
Iūlia Syram interrogat: "Quid hoc est?"
Syra rāmōs et folia arboris movet et inter rāmōs parvum nīdum videt. Syra nīdum prope aspicit.
Syra: "Ecce nīdus in quō quīnque pullī sunt. Aspice, Iūlia!"
Iūlia nīdum aspicit, neque pullōs videt, quia nimis parva est.
Iūlia, quae pullōs aspicere vult, imperat: "Impōne mē in umerōs tuōs, Syra!''
Syra: "Umerī meī tē portare nōn possunt."
Iūlia: "Sustinē mē tantum!"
Syra Iūliam ā terrā sustinet. Iam puella pullōs videt in nīdō.
Pullī autem tacent neque iam pīpiant.
Iūlia: "Ō, quam parvī sunt! Cūr nōn pīpiant neque sē movent?"
Syra: "Quia perterritī sunt; tē enim vident."
Iūlia: "Pullī mē vidēre nōn possunt, neque enim oculōs aperiunt."
Syra fessa puellam crassam in terrā pōnit.
Syra: "Sed vōcem tuam audiunt pullī – et māter pullōrum tē nōn sōlum audit, sed etiam videt. Audī: avis pīpiat, quia ad nīdum suum adīre nōn audet."
Audītur vōx Mārcī: "Venī, Quīnte! In hāc arbore nīdus est."
Iūlia: "Ō, Mārcus nīdum videt."
Syra: "Discēde ab arbore, Iūlia! Mārcus alium nīdum videt, hunc nīdum reperīre nōn potest."
Iūlia et Syra cum cane ab arbore discēdunt. Avis eās discādere videt et ad nīdum suum volat.
Pullī, quī mātrem suam venīre vident, rūrsus pīpiant
: "Pīpīpī!"
Pullī cibum exspectant. Avis pullīs suīs cibum dat.

(https://i.ibb.co/Yt5d6YX/Col10-2.png)
Название: От: Colloquium 10
Отправлено: _Swetlana от 10 июня 2022, 16:28
COLLOQUIUM DECIMUM – ДИАЛОГ ДЕСЯТЫЙ
Persōnae: Iūlia, Syra – Действующие лица: Юлия, Сюра

Iūlia et Syra in hortō ambulant cum Margarītā, cane Iūliae parvā et crassā. Sōl lūcet in caelō sine nūbibus. Iūlia laeta canit. Canis eam canere audit et caudam movet. – Юлия и Сюра гуляют в саду с Маргаритой, собакой Юлии, маленькой и толстой. Солнце светит в небе без облаков. Весёлая Юлия поёт. Собака слышит, как она поёт, и виляет хвостом.
Ecce avis ante canem volat. Canis avem ante sē volāre videt et currit, sed avis iam procul ā cane est. – Вот перед собакой летит птица. Собака видит, как перед ней летит птица, и бежит, но птица уже далеко от собаки.
Canis, quae avem capere vult neque potest, īrāta lātrat: "Baubau!" – Собака, которая птицу поймать хочет, но не может, рассерженная ляет: «Ваувау!»
Iūlia canem suam vocat: "Margarīta! Venī!" – Юлия зовёт свою собаку: «Маргарита! Иди!»
Canis cōnsistit et ad Iūliam, dominam suam, currit. – Собака останавливается и к Юлии, своей хозяйке, бежит.
Syra: "Necesse nōn est canem vocāre, neque enim canis avēs capere potest." – С: «Не нужно звать собаку, потому что сабака не может ловить птиц».
Iūlia: "Sed avēs canem timent." – Ю: «Но птицы боятся собаку».
Canis iam fessa iacet ad pedēs Iūliae. Syra canem crassam in herbā iacēre videt eamque spīrāre audit. – Собака, уже уставшая, ложится к ногам Юлии. Сюра видит, что толстая собака лежит в траве, и слышит, как она дышит.
Syra: "Canem tuam crassam nūlla avis timet." – С: «Твою толстую собаку ни одна птица не боится».
Iūlia: "Margarīta nōn est crassa!" – Ю: «Маргарита не толстая!»
Canis aspicit Iūliam et caudam movet. – Собака смотрит на Юлию и виляет хвостом.
Iūlia: "Sed cūr nōn canunt avēs? Quid timent?" – Ю: «Но почему не поют птицы? Чего боятся?»
Syra: "Nōn canem fessam, sed avem feram timent." – С: «Боятся не усталую собаку, а дикую птицу».
Iūlia: "Quam avem feram?" – Ю: «Какую дикую птицу?»
Syra magnam avem quae suprā hortum volat digitō mōnstrat: "Ecce avis fera quae ā parvīs avibus timētur." – Сюра указывает пальцем на большую птицу, которая летает над садом: «Вот дикая птица, которую боятся маленькие птицы» .
Iūlia caelum aspicit et magnam avem suprā sē volāre videt. Avis magnīs ālīs sustinētur, neque Iūlia ālās movērī videt. – Юлия смотрит на небо и видит, что над ней летает большая птица.
Iūlia: "Quae est ilia avis?" – Ю: «Какая это птица?»
Syra: "Est aquila, quae cibum quaerit." – С: «Это орёл, который ищет пищу».
Iūlia: "In caelō cibum reperīre nōn potest." – Ю: «В небе он не может найти пищу».
Syra: "Nōn in caelō, sed in terrā cibum quaerit. Aquila enim bōnos oculōs habet et parva animālia procul vidēre potest. Aquila est avis fera, quae aliās avēs capit et ēst." – С: «Не в небе, а на земле ищет пищу. У орла же хорошее зрение, и он может видеть маленьких животных издалека. Орёл – дикая птица, которая других птиц ловит и ест».
Iūlia: "Avis improba est aquila!" – Ю: «Орёл – плохая птица!»
Syra: "Magna aquila etiam parvam puellam capere potest et ad nīdum suum portāre." – С: «Большой орёл даже маленькую девочку может схватить и отнести в своё гнездо».
Iūlia: "Quid? Mēne aquila portāre potest?" – Ю: «Что? Может ли орёл унести меня?»
Название: От: Colloquium 10
Отправлено: _Swetlana от 10 июня 2022, 16:28
Syra Iūliam aspicit: puella tam crassa est quam canis sua. Syra rīdet neque respondet. Iūlia eam rīdere nōn videt, nam caelum aspicit neque iam aquilam videt. – Сюра смотрит на Юлию: девочка такая же толстая, как её собака. Сюра смеётся, но не отвечает. Юлия не видит, что она смеётся, потому что смотрит на небо и уже не видит орла.
Iūlia: "Iam abest aquila." – Ю: «Орла уже нет».
Syra: "Est apud nīdum suum." – С: «Он у своего гнезда».
Iūlia: "Ubi est nīdus aquilae?" – Ю: «Где гнездо орла?»
Syra: "Procul in monte est, quō nēmō potest ascendere. Puerī nīdum aquilae reperīre nōn possunt." – С: «Далеко на горе, куда никто не может взобраться.ь Мальчики гнездо орла найти не могут».
Iūlia: "Sed aliōs nīdōs reperīre possunt. Ecce puerī quī nīdos quaerunt in arboribus."– Ю: «Но другие гнёзда они могут найти. Вон мальчики, которые ищут гнёзда на деревьях».
Iūia Mārcum et Quīntum in umbrā inter arborēs errāre et nīdōs quaerere videt. – Юлия видит, как Марк и Квинт бродят в тени между деревьями и ищут гнёзда.
Iūlia et Syra in sōle sunt. – Юлия и Сюра находятся на солнце.
Syra: "Venī in umbram, Iūlia!" – С: «Иди в тень, Юлия!»
Iūlia canem, quae ad pedĕs eius iacet, pede pulsat: "Age, curre, Margarīta crassa!" – Юлия свою собаку, которая лежит у её ног, толкает ногой: «Давай, беги, толстая Маргарита!»
Syra canem aspicit, et rīdet. Etiam Iūlia rīdet. – Сюра смотрит на собаку и смеётся. Юлия тоже смеётся.
Margarīta ante Iūliam currit ad parvam arborem. Canis caudam movet et lātrat: "Baubau!" – Маргарита бежит впереди Юлии к маленькому дереву. Собака виляет хвостом и лает: «Ваувау!»
Ecce avis perterrita ex arbore volat. Iūlia et Syra cōnsistunt ante arborem, unde parvae vōcēs audiuntur: "Pīpīpī, pīpīpī!" – Вот с дерева слетает испуганная птица. Юлия и Сюра останавливаются перед деревом, откуда слышатся тихие голоса: «Пипипи, пипипи!»
Iūlia Syram interrogat: "Quid hoc est?" – Юлия спрашивает Сюру: «Что это такое?»
Syra rāmōs et folia arboris movet et inter rāmōs parvum nīdum videt. Syra nīdum prope aspicit. – Сюра раздвигает ветви и листья дерева и видит между ветвей маленькое гнездо. Сюра видит гнездо вблизи.
Syra: "Ecce nīdus in quō quīnque pullī sunt. Aspice, Iūlia!" – С: «Вот гнездо, в котором пять птенцов. Смотри, Юлия!»
Iūlia nīdum aspicit, neque pullōs videt, quia nimis parva est. – Юлия смотрит на гнездо и не видит птенцов, которые слишком малы.
Iūlia, quae pullōs aspicere vult, imperat: "Impōne mē in umerōs tuōs, Syra!'' – Юлия, которая хочет увидеть птенцов, приказывает: «Поставь меня на свои плечи, Сюра!»
Syra: "Umerī meī tē portare nōn possunt." – С: «Мои плечи не могут тебя нести».
Iūlia: "Sustinē mē tantum!" – Ю: «Поддержи меня только!»
Syra Iūliam ā terrā sustinet. Iam puella pullōs videt in nīdō. – Сюра поднимает  Юлию от земли. Теперь девочка видит птенцов в гнезде.
Pullī autem tacent neque iam pīpiant. – Птенцы же молчат и не пищат.
Iūlia: "Ō, quam parvī sunt! Cūr nōn pīpiant neque sē movent?" – Ю: «О какие маленькие! Почему не пищат и не двигаются?»
Syra: "Quia perterritī sunt; tē enim vident." – С: «Потому что испуганы» тебя же видят».
Iūlia: "Pullī mē vidēre nōn possunt, neque enim oculōs aperiunt." – Ю: «Птенцы меня не могут видеть, ведь они не открывают глаза».
Syra fessa puellam crassam in terrā pōnit. – Уставшая Сюра ставит толстую девочку на землю.
Syra: "Sed vōcem tuam audiunt pullī – et māter pullōrum tē nōn sōlum audit, sed etiam videt. Audī: avis pīpiat, quia ad nīdum suum adīre nōn audet." –
Audītur vōx Mārcī: "Venī, Quīnte! In hāc arbore nīdus est." – Слышится голос Марка: «Иди, Квинт! На этом дереве гнездо»
Iūlia: "Ō, Mārcus nīdum videt." – Ю: «О, Марк видит гнездо».
Syra: "Discēde ab arbore, Iūlia! Mārcus alium nīdum videt, hunc nīdum reperīre nōn potest." – С: «Отойди от дерева, Юлия! Марк видит другое гнездо, это гнездо найти не может».
Iūlia et Syra cum cane ab arbore discēdunt. Avis eās discādere videt et ad nīdum suum volat. – Юлия и Сюра с собакой отходят от дерева. Птица видит, что они уходят, и снова летит к гнезду.
Pullī, quī mātrem suam venīre vident, rūrsus pīpiant: "Pīpīpī!" – Птенцы, которые видят, как приближается их мать, снова пищат: «Пипипи!»
Pullī cibum exspectant. Avis pullīs suīs cibum dat. – Птенцы ждут пищу. Птица даёт своим птенцам пищу.